Článok komentuje prístup k titračnej optimalizácii pozitívneho tlaku na konci výdychu (PEEP) pri akútnom respiračnom distresnom syndróme (ARDS). Autori poukazujú na obmedzenia titrácie založenej iba na kyslíkových hodnotách a zdôrazňujú prínos integrácie respiračnej mechaniky, pažerákovho tlaku, počítačovej tomografie a ďalších diagnostických metód. Zdôrazňujú, že individualizovaný PEEP by mal vyvažovať nábor alveol proti ich nadmernému roztiahnutiu. Kľúčovým návrhom je, že PEEP by nemal byť považovaný za jednu pevnú hodnotu, ale za pacientom špecifický rozsah, ktorý je potrebné pravidelne prehodnocovať s vývojom ARDS a zmenami v polohe pacienta, podporných systémoch a kardiopulmonálnej tolerancii.