Štúdia testovala, či genomický základný model Evo2 zlepšuje predpovedanie prognózy mäkkých tkanivových sarkómov v porovnaní s existujúcimi klinicopatologickými a transkriptómickými modelmi. Výskum zahŕňal 102 pacientov s tromi typmi sarkómov (dedifferencovaný liposarkóm, vysokoštupňový leiomyosarkóm a nediferencovaný pleomorfný sarkóm) a externý validačný súbor 129 pacientov z databázy TCGA. Genomické alterácie boli konvertované na sekvenčné vstupy a spracované modelom Evo2. Výsledky ukázali významné zlepšenia: v študijnej skupine sa index zhody pre celkovú prežívavosť zvýšil z 0,620 na 0,770 pri kombinácii Evo2 s klinicopatologickým modelom. V TCGA súbore sa index zhody pre celkovú prežívavosť zvýšil z 0,595 na 0,716. Model Evo2 poskytol nezávislé prognostické informácie a prekonal jednotlivé existujúce modely. Autori záveru, že genomické základné modely predstavujú doplnkovú vrstvu pre stratifikáciu rizika sarkómov, ale vyžaduje sa potvrdenie ich klinickej použiteľnosti.