Tento esej z naratívnej medicíny skúma vnútorný konflikt lekára špecializujúceho sa na materno-fetálnu medicínu. Lekár je zvyknutý používať presné klinické termíny na označenie vývojových štádií tehotenstva. Tieto termíny mu slúžia ako emocionálna opora a spôsob, ako sa vyrovnať s neistými výsledkami. Počas potratu jeho vlastnej manželky však zažíva silné napätie. Toto napätie vzniká medzi jeho profesionálnym klinickým jazykom a osobným, prežívaným jazykom. Esej sa zameriava na túto diskrepanciu a na to, ako sa lekár vyrovnáva s realitou straty v osobnom živote. Príbeh ilustruje výzvy, ktorým čelia zdravotníci, keď sa ich profesionálny a osobný svet pretnú.